KRÁĽ A KOMORNÍK

            Hovorí sa, že kráľ nikdy nie je veľký v očiach svojho komorníka. A to z toho dôvodu, lebo jeho „verejná tvár“ býva často o dosť iná ako „tvár súkromná“.

            V každej dobe – aj v tej našej – si verejne pôsobiaci ľudia dávajú pozor na svoj imidž. K tomu im slúži množstvo poradcov, ktorí do detailu študujú kráľove (politikove) prejavy, analyzujú očakávanie ľudu (voličov) a podľa toho kráľa (politika) usmerňujú. A tak sa často stáva, že verejne pôsobiaca osobnosť je navonok zbožňovaná, obdivovaná, no v svojom súkromí žije úplne iný život.

            Komorník teda vidí do detailov kráľovho života. Vidí nielen jeho verejný obraz a pompéznu nastrojenosť, ktorá v mnohých prípadoch nie je ničím iným ako iba maskou, ale pozná aj jeho skutočnú podobu – to, akým je v bežnom všednom dni. Výsledkom toho môže byť, že komorník svojho kráľa, pre ktorého pracuje, nielenže nezbožňuje, ale často si ho ani neváži, lebo o ňom vie svoje.
            Koľko „hviezd“ dnešného sveta zapadá do tohto opisu? Koľko kráľov, politikov, hercov, spevákov, športovcov a rôznych iných takzvaných celebrít, ba aj kňazov a biskupov, má svojich nerozmýšľajúcich fanúšikov, ktorí ich nekriticky zvelebujú ako idol a nie sú schopní pripustiť, že v skutočnosti môžu byť inými ako sa navonok javia? Že ich život v súkromí môže byť dokonca pravým opakom života, ktorý prezentujú na verejnosti?

            Samozrejme, nikto nie je dokonalý. U každého z nás existuje rozpor medzi naším verejným a súkromným obrazom a toto neuznať znamená žiť vo svete vysnívaných ilúzií. No predsa – zotieranie rozdielov medzi naším súkromným a verejným „ja“ by malo byť základnou snahou každého poctivého, dospelého a duchovne žijúceho človeka.

            Aj Ježiš mal takpovediac svojich „komorníkov“. Boli to jeho apoštoli, ktorí boli pri ňom najbližšie a keďže spolu trávili deň noc, sotva bolo možné pred nimi niečo ukryť. Im kladie otázku – „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Ježiš sa pýta na názor, na svoj imidž, aký má medzi verejnosťou. A jeho imidž u davu je naozaj vysoký. Niektorí ho pokladajú za proroka, iní za Jána Krstiteľa a zasa iní za Eliáša. To všetko boli vysoko hodnotené osobnosti izraelského národa. Ježiš bol pre verejnosť – povedané jazykom dnešného človeka - pojmom, ikonou, celebritou.

            Ježiš však pozná psychológiu davu. Vie, ako povrchne dokážu zástupy hodnotiť človeka. A preto túto istú otázku: „A za koho ma pokladáte vy?“ kladie svojim apoštolom, ktorí ho poznajú inak ako zástupy.

            Pre apoštolov je Ježiš ďaleko viac, ako o ňom zmýšľa dav. „Ty si Mesiáš!“ odpovie za všetkých Peter. Tí, ktorí ho poznajú, mu dávajú titul najvyšší možný. To sa bežne nestáva.

            Ježiš im zakazuje o tom hovoriť. Určite aj preto, aby si ľudia vytvorili vlastný názor o ňom z toho, čo vidia, počujú, zažijú. Je potrebné, aby každý človek na vlastnej koži zažil, kým je Kristus pre neho. Len si spomeňme na prípad, kedy sa napríklad Ježiš stretol so Samaritánkou a ona celá užasnutá beží oznámiť dedinčanom túto zvesť: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“. A oni jej po tom, čo prišli a sami sa s ním stretli, povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“ (por. Jn 4,1-42).

            Ježiša je teda možné spoznať zďaleka - tak ako ho spoznával dav a mať o ňom vysokú mienku. Ale je možné ho spoznávať aj zblízka, ako jeho „komorník“, a k tomu sme pozvaní všetci.

            Pokúsme sa počas tohto adventného obdobia nechať v sebe zaznieť Ježišovu otázku: „Za koho ma pokladáš ty?“ Dostať sa do jeho blízkosti, stať sa účastníkom na jeho živote a sám (sama) sa presvedčiť, že on je Cesta, Pravda a Život. To sa dá iba ponáraním sa do jeho slov, skúmaním jeho mentality z príbehov o ňom - teda vytváraním vzťahu s ním.

            Zároveň nás príklad kráľa a komorníka môže viesť k zamysleniu sa nad tým, ako asi sme my hodnotení ľuďmi? Nie je rozdiel medzi mienkou nášho „fanklubu“ a mienkou našich najbližších? Povedali by o nás tí, s ktorými žijeme v jednej domácnosti to, čo o nás hovoria tí, ktorí vidia náš život iba zvonka? Žiaľ, v tomto ohľade máme mnohí veľké rezervy. Často naozaj žijeme dve tváre: jednu pre verejnosť a druhú pre súkromie.

(spracované podľa homílie Milana Bubáka z www.radiovaticana.va)